Chorvátsko 2013
Crikvenica 22.5.-2.3.2013
Koncom mája sme uskutočnili tradičný cyklozájazd do teplých krajov.
Tentoraz bol v čase 23.5.-2.6. naším domovom hotel Riviéra v Mestečku Crikvenica, v časti Dramalj.
Je to veľmi vhodné miesto na cyklotúry, na svoje si prídu tak cestní cyklisti ako aj milovníci hrubých plášťov. Bicyklovať sa dá nielen na pevnine ale aj na ostrove Krk.
Po príchode a uvítacom drinku Travarice sme sa ubytovali a vybalili biky, aby sme ich mohli hneď prevetrať. Vybrali sme sa južným smerom popri pobreží, no došli sme len na koniec Crikvenice, kde sme zakotvili v bistre Fantasy. Potom sme v malej skupinke vyskúšali singel Ljubavnej cestice k zrúcanine hradu Badanj. Program nám trošku narušil Peťov úraz.
Na druhý deň sme sa k hradu vybrali vo veľkej skupine, no neprialo nám počasie a spustil sa jemný dážď, tak sme sa predčasne vrátili. V poobedňajších hodinách sme v trojke urobili prieskum severným smerom a prešli sme popri pobreží cez Kačiak až na koniec Jadranova kde cesty končia, návrat najkratšou trasou.
V sobotu sme sa zasa vybrali na juh. Prešli sme Selce a pokračovali sme chodníkom popri mori, no obloha sa začala zaťahovať, tak sme sa radšej pobrali späť. Ja som sa ešte trošku pomotal v Selci a do hotela som dorazil spolu s krupobitím. Zvyšok partie ho prečkal v meste, no potom ich stihol ďalší dážď. 
V nedeľu nás čakal MTB výjazd s miestnym bikerom Olegom, ktorý sme si večer dohodli pri pravidelnom posedení v pivovare. S Olegom sme sa stretli na námestí v Crikvenici a pod jeho vedením sme sa cez Selce a Bribir dostali až na náhornú plošinu a vyhliadku Slipica. Pokračovali sme šotolinovými cestami až na Tribalj, odkiaľ nás čakal náročný kamenný zjazd, no ja som si so šoférmi ešte odskočil na vyhliadku Mahavica.
Po nádherných výhľadoch a fotení som sa sám vybral za chalanmi do zjazdu, no už som ich nedobehol. V Tribalji som stretol inú skupinu nášho zájazdu, s ktorou som si obzrel hrad Drivenik, potom som si ešte odskočil na neďalekú kešku. Tam som sa skupine definitívne stratil a do Crikvenice som už išiel sám v ich stopách cez Križišče. V sedle som ešte vyskúšal cestu na hrebeň, ale končila pri miestnom vysielači, tak som zišiel do Jadranova a známou cestou do Crikvenice.
Na pondelok Edo naordinoval trasu na Ledenice, tak som sa pridal k početnej skupine no v Selci sa mi začal problém s prednou brzdou. Ten som po niekoľkých pokusoch vyriešil až odstránením rozťažnej pružiny medzi doštičkami a zvyšok zájazdu som v pohode dojazdil. No keď som sa obzeral či niekde v diaľke neuvidím skupinu, tak som pravou tretrou a lýtkom škrtol o múrik a získal som kúsok „silnični lišeje". Do Ledenic som dorazil, ale nikoho z našich som nevidel, tak som sa v domnienke, že išli na hrad vybral za nimi. Až neskôr som sa dozvedel, že oni si hoveli v hospudce...
Vyhliadku Gradina aj hrad som teda absolvoval sám a keďže bolo ešte dosť času vybral som sa ešte na vyhliadku Kuk. Najprv som zišiel do mestečka Novi Vinodolski a potom po ceste ponad Klenovicu a dvoj kilometrovým rovným stupákom až k vyhliadke. Zhora som okrem pekných výhľadov uvidel aj Jožka s Maťom ako si to uháňajú cez 60 smerom ku Klenovici. Vybral som sa v ich stopách po šotolinových cestách a chodníčkoch popri pobreží, ale došla mi voda, tak som sa zastavil v Povlje. Kúpil som si vodu a jedno murikové a po chvíli som pokračoval ďalej, na Novi Vinodolski. Potom popri plážach a nábrežiach až do bývalého kempu. Z neho sa už nedalo pokračovať, tak som vyšiel na cestu a pokračoval do Selce a odtiaľ už známymi cestičkami do Crikvenice.
Na utorok sme naplánovali výlet na ostrov Krk. Dostali sme sa tam loďou, na ktorej ma trochu prefúklo. Ešte sme sa len vylodili a hneď začalo pršať a vôbec neprestávalo. Vybral som sa za Edom do miestnej pekárničky, ale bike som mal založený tak som si požičal Janin. Eda som už nevidel, tak som pokračoval k majáku za keškou. No v hustnúcom daždi som dosť zmokol a nezachránili to potom ani travarice... Každý dážď raz skončí a my sme sa vybrali do vnútrozemia pomerne slušným stupakom do Polje kde sme odbočili na Vrbnik. Tam sme už nedošli, lebo sme sa obávali, že nestihneme čas, na ktorý sme mali dohodnutú loď na spiatočnú cestu. Čakanie na loď som vyplnil návštevou zrúcaniny bývalej pevnosti neďaleko Šila.
Nasledovala už len Plavba do Crikvenice a krátka jazda k hotelu.
Nasledujúce dva dni som však kvôli nádche preležal v posteli a kamarátom len závidel...
V piatok zasiahli aj Crikvenicu lejaky, ktoré dlhodobo sužovali západnú Európu a Čechy, tak sme ho presedeli na hoteli. No vynahradili sme si to večerným rozlúčkovým večierkom, v ktorom sme deklasovali početnejších Poliakov.
V sobotu sme s Janom, Peťom a Mirom vyrazili na vyhliadku Pridva cez Grižane a ponad Blaškovici. Na vyhliadke sme sa rozdelili a ja s Mirom sme zozjazdovali do Blaškoviči a ďalej až na most, kde ku podivu rozvodnená riečka nebola mútna. Ešte som znovu vybehol na hrad Badanj, kde som stretol Jožka. Vy stúpal som po Ljubavnej hore a klesal k vstupu 4 a hľadal som nejaký zjazdný terén smerom k hotelu, čo sa mi podarilo a prišiel som k hotelu AD Tures a od neho k Riviére.
V Selci sa konali jahodové slávnosti, čo si nenechala ujsť väčšina skupiny. Po návrate ešte trochu plážovania, no čas neúprosne letel a už sme si začali baliť bycikle a batožinu na večerný odjazd domov. Najprv sa rozlúčil Edo so Soňou a Peťom, ktorí vyrazili autom už o osemnástej a nás to čakalo o dve hodiny neskôr. Po naložení bikov a batožiny, ešte nemohla chýbať spoločná fotka pred pivovarom, ktorého technológia bola vyrobená vo Svidníku a už sa lúčime s Crikvenicou a mierime domov...
Fotky z cyklozájazdu si môžete pozrieť v galérii SCK