Taliansko 2005
Palmová riviéra - Martinsicuro - camping Duca Amedeo
27.5. - 2.6.2005
Už po tretí krát sme sa vybrali bicyklovať do teplých krajín, tentoraz v neskoršom termíne, až posledný májový týždeň. Dva týždne pred nami tam boli Michalovčania aj s kamarátmi od nás, tak sme mali čerstvé info o zájazde a od Vojta aj videokazetu zo zájazdu, ktorú sme si pozreli počas jazdy.
Stretli sme sa pred Tescom, kde sa objavil aj autobus a po naložení bicyklov sme pokračovali do Košíc kde nastúpili ďalší kamaráti. Cesta začala zábavne lebo Janko Židzik bol na zájazd dobré pripravený a zasypával nás jedným vtipom za druhým. Ešte hodinová zastávka v Blave, kde sa k nám pridal ešte jeden autobus s bikermi z Blavy a Prievidze a už sme na hranici. No nejako sa nám ten vstup do EU skomplikoval, lebo sme museli všetci vystúpiť z autobusu a prejsť cez miestnosti, kde sme sa museli osobne preukázať dokladmi. Keďže boli popoludňajšie hodiny, nepokračovali sme na diaľnicu k Viedni, ale obišli sme ju po vedľajších cestách aby sme sa vyhli zápcham. Po vjazde na diaľnicu už cesta pokračovala hladko až na výjazd z diaľnice na Martinsicuro, ktorý asi šoféri zaspali, tak sme vyšli až na nasledujúcom aj to s komplikáciami. Nás to aspoň prebralo zo spánku a začali sme vnímať prímorské prostredie, v ktorom sme mali stráviť nasledujúce dni.
Kemp Duca Amedeo nás privítal krásnym počasím, ktoré vydržalo po celú dobu nášho pobytu. Nachádza sa na okraji mestečka Martinsicuro asi 30 km pred Pescarou v provincii Teramo, približne na úrovni najvyšších vrcholov Apenín, Gran Sasso 2912 m.n.m.
Po vyložení bicyklov a batožiny sme sa ubytovali v stanoch a po obede nás čakal prvý cyklovýlet. Trasa smerovala na juh popri pobreží smerom na Alba Adriatica. Cesta viedla prevažne po cyklocestičkách priamo vedľa pláží po úplnej rovine, príjemná trasa pre ženy a podobné stvorenia... Pár krát sme sa zastavili a sprievodca nám povedal informácie o oblasti kde sa nachádzame a aj programe na nasledujúce dni. V mestečku bol rozchod a voľný program. V menšej skupinke Dušan, Miro, Maťo, Matúš a ja sme vyšli hore na námestie a potom pokračovali stúpaním po ceste, ktorá nás vyviedla z mestečka a smerovala do vnútrozemia tak sme z nej odbočili a zozjazdovali na prímorskú rovinu. Po bočných cestách sme sa dostali do Gulianovy a po Palmovej riviére do Martinsicura, kde sa už pripravovala večera. Urobili sme niečo cez 40 km. Večer sa okolo „Sninského" stanu utvorila skupinka, kde vylepšovala náladu Judy na gitare.
Druhý deň nasledoval po raňajkách výlet do Civitelly del Tronto cez Colonnelo, do ktorého viedlo 3 km stúpanie, ktoré slušne natiahlo našu 40 člennú skupinku. Samotné mestečko je na vrchole kopca a sú z neho nádherné pohľady na more v blízkosti a Gran Sassso v diaľke. Bolo vidieť aj náš dnešný cieľ pevnosť Civitella del Tronto. Toto mestečko je vlastne bývala pevnosť podobne ako ostatné mestečká na okolitých vyvýšeninách. Po výklade sprievodcu a odpočinku sme pokračovali ďalej do dedinky Cotroguerra, kde sme sa občerstvili pri fontáne a prezreli sme si miestny kostol. Ďalej sme pokračovali cez Ancarano do Sant´ Egidio Alla Vibrata, kde sme si prezreli zajímavý cintorín.
Odtiaľ sme už ťahali až na pevnosť Civitella del Tronto, skoro 10 km stúpania v až 40 stupňovej teplote. Mal som obavy či niekto neskolabuje, ale nakoniec sme všetci dorazili hore. Poniektorým stačila zmrzka či pivečko pod pevnosťou a poniektorí sme si prezreli aj pevnosť. Nachádza sa v nej múzeum zbraní ako aj niečo o histórii regiónu a zjednotení Talianska. Vstupné je 3 eurá bez sprievodcu. Nasledoval rýchly zjazd do údolia, na ktorý som vyrazil s kratším meškaním no postupne som sa dostal do skupinky, kde bola aj moja polovička a spolu sme dorazili do kempu. Toto bol vlastne najnáročnejší výlet zájazdu a všetci účastníci urobili dačo cez 80 km. Po kúpaní v mori a osprchovaní nás už čakala večera a rozoberanie zážitkov dňa.
Na tretí deň nášho pobytu bola naplánovaná trasa popri mori do mestečka San Benedetto del Tronto. Táto trasa bola trošku komplikovaná lebo cyklocestička v Martinsicure končí a do Porto d´ Ascoli okrem diaľnice vedie len jedna cesta na ktorej je pred mostom a nadjazdom obľúbená značka "B11". No my sme na ňu nedali a pokračovali po ceste cez most a nadjazd až sme zišli do mestečka a narazili na cyklisťák, ktorý vedie popri mori. Prvá zastávka bola v San Benedetto del Tronto, kde sme si prezreli prístav a prešli sme celé mólo s vlnolamom, ktoré je ozdobené mramorovými plastikami. Po nevyhnutnom fotení a vymotaní sa z prístavu sme pokračovali cyklisťákom do Grottamare, kde nám dali sprievodcovia rozchod a ponechali nás osudu. Prezreli sme si promenádu, vyšľapali sme hore do starého mesta, prezreli si vykopávky a pokochali sa výhľadom na mesto a more. Po občerstvení sme sa vydali na spiatočnú cestu a po miernom strese na spomínanom nadjazde sme sa všetci šťastne vrátili do Martinsicura kde sa dali plážovať. Po večeri sa samozrejme posedelo, porozprávalo o zážitkoch ako aj dačo pospievalo.
Štvrtý deň bol na pláne trek okolo jazera Lago di Campotosto, Naložili sme biky na vozík a autobus nás vyviezol k jazeru, kde sme sa vyložili a vydali sme sa na okružnú jazdu okolo jazera. Bolo tam výrazne chladnejšie ako pri mori, pretože jazero (priehrada) leží v nadmorskej výške 1312 m.n.m. v pohorí Gran Sasso. Vrcholy kopcov boli ešte pod snehom a naokolo zúrila jar a všetko pekne kvitlo. Po okruhu okolo jazera sme sa zastavili v miestnom mäsiarstve, kde sú špecialitou údeniny zo somárov. Času sme mali dostatok tak sme sa v štvorici rozhodli, že pôjdeme na bikoch až do Martinsicura. Začiatok bol veľmi pohodový lebo cesta výrazne klesala a rýchlosť bola tiež slušná. Po ceste bolo aj niekoľko tunelov a jeden zasa so zákazom vjazdu pre cyklistov, pretože bol neosvetlený. My sme však B11 opäť ignorovali a vychutnali si adrenalín pri prejazde temným tunelom kde svetlo z biku len sporo osvetľovalo deliacu čiaru a keďže sa chalani zdržali moja blikačka sa im za zákrutou úplne stratila a tak išli chvíľu v úplnej tme. Po výjazde z tunela sme sa zhodli, že to bol riadny zážitok a kvôli zdokumentovaniu sme sa do neho ešte raz vrátili. Cesta stále mierne klesala a až do Montorio al Vomano pekne ubehala. Za mestom sme museli prekonať asi 5 km kopec a už sme zjazdovali do Terama, kde sme dali pauzičku ktorú sme ukončili jedným „murikovym".Z Terama to je do Gulianovy k moru asi 25 km mierne z kopca a my sme držali na kompikoch 40-ku, ktorou sme boli o chvíľu pri mori. Odtiaľ sme už išli pohodovou jazdou po už známej cyklocestičke do Martinsicura, kde sme boli skôr ako autobus so zbytkom zájazdu. Dušan vytiahol z mrazáku fľašu Ginu, že bolo Dušana, no obsah nebol v tekutom stave tak sme museli chvíľku počkať než rozmrzne, mrazaky majú tí Taliani teda silné. Po príchode autobusu nasledovala posledná večera, naložili biky a už sa v duchu pripravovali na návrat domov.
Piaty deň sme doobeda venovali plážovaniu a po obede sme sa už pomaly pripravovali na odchod.
Cestou sme mali ešte jednu zastávku v meste Loreto s návštevou baziliky P. Márie Loretskej známej Čiernou madonou. Ďalej už nasledovala nočná cesta a ráno sme boli v Bratislave, ďalej pokračovanie cez celé Slovensko kde nás pod zasneženými Tatrami čakal značný chlad.